"Stalo sa to, a preto sa to môže stať znova: v tom spočíva podstata toho, čo chceme povedať." Toto napísal spisovateľ Primo Levi, ktorý prežil Osvienčim, tvárou v tvár tragédii a civilizačnému zlomu holokaustu. Tí, ktorí prežili holokaust, vedia, že história sa môže opakovať, pretože na vlastné oči videli, čoho sú ľudia schopní.
Ani my nesmieme pred touto skutočnosťou zatvárať oči. Ako dcéra židovských prenasledovateľov holokaustu, ale aj ako švajčiarska občianka preto považujem za úlohu a povinnosť nás všetkých udržiavať pamiatku holokaustu živú a znovu a znovu sa ňou zaoberať. Z tohto presvedčenia vznikla výstava "Poslední Švajčiari, ktorí prežili holokaust".
Nachádzame sa v rozhodujúcom okamihu odovzdávania poznatkov o holokauste, pretože medzi nami je už len niekoľko súčasných svedkov tejto hroznej genocídy. Výstava "Poslední Švajčiari, ktorí prežili holokaust" sa preto zameriava na portréty a príbehy ľudí, ktorí prežili holokaust, a ktorí individualizujú históriu holokaustu a uchovávajú ju pre budúce generácie. Portrétovaní pochádzajú z rôznych európskych krajín a dnes žijú v nemecky a francúzsky hovoriacich častiach Švajčiarska, ako aj v kantóne Ticino. Predstavujú všetkých ľudí, ktorí prežili holokaust a našli nový domov vo Švajčiarsku.
Dojemné portréty ukazujú tváre ľudí, ktorým bola kedysi odopretá ľudská dôstojnosť. Sú to tváre poznačené životnými príbehmi. Úryvky z týchto životných príbehov spoznávame v dojímavých filmoch. Sú to príbehy o prežití, ale aj o živote po holokauste. Zobrazení ľudia nám rozprávajú o tom, ako boli zbavení práv a ponížení, ako prežili holokaust a ako žili ďalej. O tom, že trauma a hlboký smútok zostali stálymi sprievodcami tých, ktorí prežili holokaust, aj v starobe, nám hovoria aj portréty.
Výstava "Poslední Švajčiari, ktorí prežili holokaust" využíva životopisy zobrazených ľudí na to, aby ukázala, kam môže viesť antisemitizmus, ktorý sa dnes na mnohých miestach opäť rozmohol. Spomienka na holokaust by preto mala byť aj varovaním pred vážnymi dôsledkami, ktoré môže mať rasizmus a antisemitizmus. Je zodpovednosťou našej generácie, aby pokračovala vo výzve "Nikdy viac". Výstava je preto určená predovšetkým mladej generácii a jej cieľom je zvýšiť povedomie o hodnote a význame tolerancie.
Všetkým zobrazeným by som sa chcel zo srdca poďakovať za to, že našli silu vyrozprávať nám v rámci tejto výstavy svoje životné príbehy a porozprávať nám o zážitkoch a spomienkach, z ktorých niektoré sa len ťažko dajú vyjadriť slovami.